








Yonente kacou Philippe mingui dioudou thi décembre 1972 thia Katadji thi département bou Sikensi ( Côte d'Ivoire). Mingui nék app domou bày kat bou diangoul. Guinaw école primaire, kacou Philippe mingui déf rék nienti classe you dieuk you lycée. Daléko 1992 ba 2002 mingui déf li eup thi wahtom thi ay liguéyou ménébàr thi ay sentier tabakh.
Lépp mingui bawo thi app guiss-guiss boumou àm thi béssou 24 avril 1993. Thi bou djitou thi app làabé catholique la dioubeul guirr ràagné tékéefou guiss-guiss bi. Toop thi mou dém thi baptiste yimou nékal nieti wéer topp thi mou dadiéh ak kouréllou William Branham, app évangéliste américain. Ak kourél bobou là déssal niki tàlibéh daléko 1993 ba 2002.
Kacou Philippe tàmbali waràté yi thi juillet 2002, guinaw app gniaréllou guiss-guiss boumou diott thi malàka bi thi 1993. Mingui wah nih moy yonente bou youhou hàadji gouddi gui, wérou thi Matthieu 25:6.
Wérou thi kacou Philippe mbolém diàngou yi saytàné lagniouy liguéyàl thi tourou Yéssu-Christa. Mou diottali diouppi yonn app guiss-guiss boumou àm thi 1993 bimou wah guiss ndìitou dìineh yi thi ay meloukàn you doý wàrr. « Sénn yaram yi gnigui nékon ay yaramou nitt wayé sénn bopp yi ay boppou màla you woutté lagniou ». Nonou dàldi tàmbali wéranti yi ak wéthio kaddù yi.
Kacou Philippe waràté ay koumpa you barih niki: « Sou Yallà dindéh mbolém lou bonn thi mbeùn bou mak bi thi diamano Nouh, nànn leuh lou bonn dikàté thi soufsi guinaw mbeun mi ? Té bobou waràté gniou wassaré ko yépp diaré ko thi app kayitou tàss hibàr camerounais. Kacou Philippe daldi wah ni kaddom yi gnigui àm ménoum dàyo niki kaddù yonente Bibal bi.
Thi Kacou Philippe, diangou bi mingui tàmbali thi Sàang le Baptiste té moy batiséh réthiou bi. Topp thi dikk batiséh mbaloum bakar yi ak apôtar yi, topp thi batiséh bou justification guirr gueum gui ak Martin Luther, topp thi batiséh bou renaissance bou Diangou bi guinaw boundou hatal romaine you dieuk yi, topp thi batiséh bou adoption, topp thi batiséh bou sanctification ak John Wesley, topp thi batiséh bou régénération ak pentecôtisme bi, topp thi batiséh bou restauration ak William Branham, té gniou moudj ak batiséh bou restitution ak kacou Philippe. Té mou wah nih lou wéssou lolou, bépp bénén batiséh bahoul, sou néké sah thi tourou Yéssu-Christa wàlla thi tourou Bày bi, bou Dòm dji ak bou Héll mou Séll mi thi sobbou.
Kacou Philippe mingui guiséh Bibal bi niki app séttou biy woné lithi guinaw wotto wallà app tééré néttali. Thi mòm, Bibal bi app vestige bou diàar-diàarou kertien bi leuh ak judaïque té meunoul diohé bénn yonn Dounde gadoul diéh gui. Mou tàll mbolém sotti Bibal yimou diappé ni défa bonn thi gueum bi thi missalou Tob, King James, Thompson, Scofield ak Louis Segond. Kacou Philippe diangàlé watt liy Kaddù Yallà, di woné li woutteléh kaddù Yallà (Deugg yigniou fégnal ) ak théologie ( hàm-hàm yigniou diott diaré ko héll ) mou diangaléh wàtt divinité Yéssu, réthiou bakar yi wara donn thi kanamou mbolo diangou bi, wàllou djiggén thi Diangou bi, batiséh ndoh mi, Héll mou Séll mi, yonente bi, Bibal bi, diganté Diangou bi ak Guour gui ak yénén fànn you barih you christianisme. Adjiou thi lolou mou bagna tontù thi app convocation bou Renseignement Généraux you Côte d'Ivoire. Mou diangaléh wàtt mbolém lou adjiou thi christianisme thi bénn téré bougniou touddé Téré bou yonente Kacou Philippe guénn thi niéti volume thi Éditions Edilivre thia France... Soukandikou thi Journal : Le Jour Plus N°3399 bou 15 avril 2016 ak journal Le Sursaut N°du 15 avril 2016.
Thi Mars 2008, Kacou Philippe dadiàléh mbolém nitou dinéh yi ak journaliste yi ak société civile bi thi bénn conférence adjiou thi christianisme. App procès leuh dieum thi christianisme. App kayitou tàss hibàr diàppé ko niki maestro bou Kaddù Yallà bi. Guinaw conférence bobou là fégn bénn thi mbind bou dieuk bou bénén kayitou tass hibar : App yonente simih neuh nitou Yallà yi. Niki William Branham, Kacou Philippe mingui wah thi app téway bou yémé boumou diappé niki malàka bou 24 avril 1993.
Thi 2008, gniou tàmbali sotti waràté kacou Philippe yi thi yénén làkk. Ay kayitou tàss hibar di wassaré waratém yi ba thi bitti Côte d'Ivoire. App kayitou tàss hibàr bind thi Kàw : Kacou Philippe, app yonente bou dikk soppargni christianisme bi. Thi bérébou tàss hibàr yi niki Africa N°1, ay wéthio kaddù daldi oubbikou . Yénn nitt yi di tontù thi lakkou, fékk nih gniénén donn ko déf thi nou feuss gniénn gni ak hadàr. Gniénn gni dém fou gueuneuh sorrih di bàntou waràté kacou Philippe yi bénn topp thi bénn guirr teunk ko.
Thi béssou 13 mai 2016, gniou daldi diàpp yonente Kacou Philippe thi keuram diaré ko thi lokho kilifeu Côte d'Ivoire yi guirr bagna déegeul Nguour gui, hirtalàaté thi hadio thi dinéh, ak diangaléh bérou thi biri dinéh. Dina déf diouromi fànn ak diouromi gouddi tokk thi bénn sées thi bérébou renseignement généraux bou Côte d'Ivoire yi. Topp thi dina déf gniàri beuthieuk ak gniàri gouddi thi bìir négou souf bou préfecture bou police bou Abidjan ak niéti wérr thi kasso bou màk bou Abidjan làta mouy diott féheul gui thi gouddi 16 août 2016 ànd ak téréh diouffé sàgn-sàgniou civique yi, rawatina téré waràté Éwansil bi diroup diourom àtt. Tàss katou hibàr togolaise ak you camerounaise diappé wonn nagniou àtté bi niki lou leundeum. Thi guinaw gui ndìitou dinéh you Côte d'Ivoire nàngou donn gni waral gniou diàpp ko té téth ko.
Prophète Kacou - www.philippekacou.org
( Gniou waràté ko thi béssou 18 août 2002 à Locodjro, Abidjan – Côte d’Ivoire)
( Gniou waràté ko diber 20 octobre 2002 thia Locodjro Abidjan Côte d''Ivoire)
( Gniou waràté ko thi béssou 10 novembre 2002, à Locodjro, Abidjan – Côte d’Ivoire)
( Gniou waràté ko diber thi souba 15 décembre 2002 thia Locodjro Abidjan-Côte d'Ivoire )
( Gniou waràté ko thi diber thi souba 22 décembre 2022 Thia Locodjro Abidjan-Côte d''Ivoire )
(Gniou waràté thi béssou diber 02 novembre 2003 à Locodjro, Abidjan – Côte d’Ivoire)
(Gniou waràté diber 12 janvier 2003 à Locodjro, Abidjan – Côte d’Ivoire)
( Gniou waràté ko diber thi souba 04 mai 2003 thia Locodjro Abidjan Côte d'Ivoire)
( Gniou waràté ko diber 23 février 2003 thia Locodjro Abidjan Côte d''Ivoire)
(Gniou waràté ko diber thi souba 01 décembre 2002 thia Locodjro Abidjan Côte d''Ivoire)
(Gniou waràté ko diber thi souba 27 avril 2003 Thia Locodjro Abidjan Côte d'Ivoire)